Čitateľ, ktorý nemá rád filozofické alebo pseudo – filozofické príspevky, nech v čítaní nesledujúcich riadkov nepokračuje 🙂
Všetci sme hladní po informáciách a hľadaní pravdy, ktorá by uspokojila naše túžby a stíšila trápenie, či povzniesla radosť. Počas celého nášho života nás sprevádza táto snaha v rôznych ohľadoch. Pri otázkach typu „prečo“, v životných udalostiach negatívne vplývajúcich na naše bytie, alebo trebárs aj v politike, ktorá nás aj bez našej iniciatívy sprevádza snáď po celý život už od prvotno – pospolnej spoločnosti. Tlupu viedol najsilnejší. Odvážne vyhlásenia a presvedčenia ľudí o tej svojej pravde je vlastne len výsledkom absolútnej názorovej destabilizácie a rozdielnych vidín lepšieho sveta. V krátkosti možno povedať, že pravda je len interpretácia udalostí v škici namaľovanej k ulahodeniu ega a duše svojho hlásateľa.
Po logickejšej úvahe za seba prehlasujem, že pravda – exaktná pravda – nemôže byť stanovená absolútne. Každému dôvodu predchádza príčina a za každou príčinou sa nachádza séria ďalších príčin na seba vplývajúcich, no s rôznymi dôsledkami. Možné to je prirovnať k stochastickej mechanike, alebo náhodnému správaniu sa entít zúčastnených v procese. V konečnom dôsledku však ich správanie podlieha všeobecne platným fyzikálnym zákonom. Túto skutočnosť možno využiť pri definovaní a tvorbe pravdy. Ako som už spomínal, dôsledku predchádza príčina a u každého z nás jestvuje na príčinu dôvod podmienený predošlou, inou udalosťou. Ak by sa však každý počin človeka mal racionálne (aj iracionálne) vysvetľovať ako dôsledok s príčinou s rôznymi následkami, vyznelo by to ako prehnane konštruktívny alibizmus, čo je už značne cítiť aj z tejto vety. To je z môjho pohľadu dôvod, prečo sa pravdu – práve tú exaktnú – s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nedozvieme.
Celá pravda sú len do seba vrážajúce molekuly v uzavretej nádobe a predpoklad ich správania je len veľmi ťažko, resp. vôbec ho nemožno predpovedať.
Pokračovanie nabudúce…:)